Objavilo sa u nás len pred 3 rokmi, no i za tak krátky čas si už svojou tvorbou stihlo získať vela verných čitateľov. Vydavateľstvo Absynt na slovenský knižný trh prinieslo dovtedy “zabudnutý” žáner, reportážnu literatúru.


Na rozdiel od susedného Poľska, kde je reportážna literatúra dlhoročnou tradíciou, Slováci si k nej vďaka Absyntu cestu ešte len nachádzajú. Už teraz je však isté – na poličkách slovenských knihovertov veľmi rýchlo pribúdajú silné knihy z edície “Prekliati reportéri”, ktorá je vlajkovou loďou tohto vydavateľstva.

Knihy z vydavateľstva Absynt - edícia Prekliati reportéri, www.ipark.sk
“Absyntovky” prinášajú svedectvá o svete, v ktorom žijeme, a teda aj o každom z nás. V spomínanej edícii “Prekliati reportéri” vyšlo doposiaľ už 38 kníh, ktoré pútajú pozornosť nielen svojim dizajnom, ale predovšetkým obsahom. O tom, že po reportážnych knihách sa oplatí siahnuť svedčia aj vyjadrenia mladých knihovertov (čitateľov), ktorých “Absyntovky” pohltili. Blahoželáme vydavateľstvu, že sa mu svojou tvorbou podarilo osloviť aj tak mladých ľudí, ktorí dovtedy po tomto type kníh nesiahali. Skvelá práca!

Knihovertka Simona (IG @_symonka)

Knihy z vydavateľstva Absynt - edícia Prekliati reportéri, www.ipark.sk
Vydavateľstvo Absynt je moja srdcová záležitosť, pretože ich knihy patria medzi takú „klasiku“, ktorú je potrebné čítať. Dozviete sa nové skutočnosti, autori vás zoberú na vojnové miesta, opisujú život ľudí, životné skúsenosti, traumy, životné osudy.

V knihe Černobyľská modlitba si môžete prečítať, ako ľudia vnímajú Černobyľskú tragédiu, ako sa rozhodli zostať na území, ktoré bolo pod vplyvom radiácie, ako im táto tragédia zničila život a pripravila ich o šťastie.

V knihe Nájdem si ťa si prečítate o žene, ktorá bola znásilnená. Celý život tým trpela, bála sa o svoje deti, o seba, v každom videla hrozbu, až nakoniec dospela k tomu, že sa rozhodla mužovi, ktorý ju znásilnil, pozrieť do očí a zistiť o ňom viac. Či sa jej to podarilo, to si prečítate v tejto knihe.

Ďalej nemôžem nespomenúť moju obľúbenú autorku Irenu Brežnú, ktorá v knihe Vlčice zo Sernovodska opísala silné ženy, podmienky v krajine, smrť, rusko-čečenskú vojnu.

V knihe Cisár od Kapuścińskeho si môžete prečítať reportáž o Etiópii pod vládou cisára Hajle Sillaseho, ktorého charakter je zahalený rúškom tajomstva.

V knihe Dve sestry si prečítate o sestrách, ktoré sa vybrali do krajiny sužovanej vojnou, aby konali tak, ako to chce ich náboženstvo. Kniha o terorizme, o fungovaní ľudí, štátu, príbeh dvoch sestier, ich rodiny, ale aj príbehy iných, ktorí sa zradikalizovali. Môžete si v nej prečítať, akí sú ľudia doslova zažratí do seba a ani si nevšimnú, že ich najbližší sa menia, menia názory, spôsob komunikácie, životný štýl, strácajú záujem o veci, ktoré ich bavili, svoju pozornosť upriamujú na to, čo je haram a čo nie.

V edícii Prekliati reportéri si môžete prečítať aj ďalšie skvelé knihy, ktoré si určite získajú vašu pozornosť a vy budete hltať slovo za slovom, pretože tieto knihy za prečítanie rozhodne stoja! 

Knihovertka Kristína (IG @kalinova.kristina)

Knihy z vydavateľstva Absynt - edícia Prekliati reportéri, www.ipark.sk
Z prekliatych reportérov sa mi najviac páči Černobyľská modlitba a Vojna nemá ženskú tvár, sú to silné knihy, ktoré sa nečítajú ľahko, na základe skutočne hrozných výjavov, z hrôz Černobyľu alebo 2. svetovej vojny. Čo hodnotím kladne, je určite vzhľad kníh, ktorý je veľmi originálny. A taktiež klobúk dole pred partičkou ľudí, ktorí prišli s takýmto nápadom, približovať nám reálny svet. Ja osobne som z nich nadšená. Z kníh, aj z celého vydavateľstva :)

Vojna nemá ženskú tvár “A v noci som začula. Julinka prosila: „Mamička, netop ma. Nebudem. Už od teba nebudem pýtať papu. Nebudem!” Ráno už Julinku nikto nevidel. Teta Nasťa sa onedlho obesila vo svojej záhrade. Visela nízko, nizučko. Deti stáli pri nej a pýtali jesť."

Aj takto začína reportáž, o vojne, ktorá nemá ženskú tvár. Poznáme vojnu, áno my všetci, vyrozprávanú z mužského pohľadu. Vieme názvy zbraní, vrtuľníkov, tankov, obsadených miest, vieme dátumy, počty, aj koľko bolo obetí. No nie je toto všetko také neosobné? Sú to fakty, ale kde sú vlastné názory, pohľad na vojnu, kde sú muži, ktorí nerozprávajú? Nerozprávajú skutočnosť? A preto vznikla táto kniha. Písaná z pohľadu žien. Muži si povedia, že čo tie o vojne vedia, alebo že si budú vymýšľať, prikrášľovať, lenže ako autorka povedala, niečo takéto sa jednoducho vymyslieť nedá. V sovietskej armáde bolo na vojne milión žien. Z filmov viete asi toľko, že ženy pracovali prevažne ako sestričky, záchranárky, vždy upravené, vo vysokých podpätkoch, s natočenými vlasmi, s červenými perami a v úzkych sukničkách. Škoda, že každý verí filmom a o skutočnosť, sa málokto zaujíma. Ženy na vojne chodili v mužských uniformách, v mužských topánkach, lebo vojenské topánky sa v ženských číslach nevyrábali, nosili mužské trenky, hlavy častokrát vyholené, so zbraňami v ruke. Boli vojačky, letkyne, veliteľky, kuchárky, ale áno, aj záchranárky.
Ženy v tejto knihe rozpovedali o svojej vojne, plnej vôní, chutí, všetkého toho ženského, čo chlapi zavrhli. Rozprávajú o svojich utrpeniach, obetiach, a jazvách na duši. Rozprávajú o tom, ako sovietky kŕmili Nemcov, že stále čakajú svojich mužov, ktorí sú "nezvestní", o mučení gestapom, o vtedajších ľuďoch, a aj o znásilňovaní.

Veľmi silná kniha, ktorá Vám nedá spávať ešte veľmi dlho. A koľko toho o vojne ešte stále nevieme? 

Černobyľská modlitba – Viete, keď začne vojna, proste zaznie poplach, v telke niečo odvysielajú, budete počuť prvé výbuchy, v mestách sa objavia vojaci a vojenská technika. Pri vojne proste viete, že je to vojna.

Ale čo Černobyľ? Vybuchol reaktor a nikto nepanikáril. Všetko bolo v poriadku, samotní predstavitelia "moci" to tvrdili. A ľudia im verili. Až na to, že chemici, ktorí pracovali v elektrárni, okamžite volali domov a oboznamovali rodiny, ako sa majú zachrániť a čo treba robiť... Ak ich odpočúvané hovory, neprerušila KGB. Ľudia verili vláde, veď predsa videli, čo sa stalo v Hirošime a Černobyľci žiadny "hríbik" pri výbuchu nevideli. Takže všetko bolo ok, nie? Rozhovory s obyvateľmi Ukrajiny a Bieloruska, Vás zavedú naspäť do roku 1986. Do apríla, kedy začala vojna. Vojna, v ktorej sa nikto nevedel brániť. Ľuďom uniklo, že sme v dobe, keď našim nepriateľom nie je človek so zbraňou, ktorý môže zabiť iného človeka. Sme v dobe, kde jeden človek má moc rozhodovať o osude celej planéty. A ak si myslíte, že Vás sa Černobyľ netýka... Slovenská hranica s Ukrajinou je dlhá 98 kilometrov, sú to naši susedia. Ak si myslíte, že sme boli ďaleko od toho výbuchu... V apríli vybuchol reaktor, v máji namerali zvýšenú radiáciu už aj v USA, Kanade a Číne... Manželky likvidátorov, politici, učitelia, vedci, samousadlíci. Všetci hovoria o hrôzach Černobyľu. Okolo Černobyľu je stále veľa tajomstiev. Všetko bolo prísne tajné. Fotografie habala KGB. Keby som sa Vás spýtala na Černobyľ, čo mi o ňom viete povedať? 

Ďakujem vydavateľstvu Absynt za knihy, ktoré potrebujeme viac, ako si uvedomujeme. Ďakujem aj za túto knihu, bez nej by som ešte stále chcela navšíviť Černobyľ a myslela si, že je to v poriadku. 
Však ako správny fanúšik Urbexu. Ďakujem aj Svetlane Alexijevič, za úžasné rozhovory s (ne)obyčajnými ľuďmi. Viac takýchto kníh.

Knihovertka Daniela (IG @_dannyreads_)

Knihy z vydavateľstva Absynt - edícia Prekliati reportéri, www.ipark.sk
V edíciách, Prekliati reportéri a 100%, si nájdete dôkladne spracovaný reálny príbeh, výpovede, ktoré Vás nadchnú a prehovoria do duše. Témy kníh nútia otvorene rozprávať o spoločnosti, nebáť sa hovoriť v spoločnosti, vyvracať naučené frázy, modernizovať zastaralé zmýšľanie.

Reportáže sa vracajú do histórie, no zároveň s nimi spolu cestujete. V jednej reportáži ste v Nórsku a zrazu letíte do Turecka. Fotoalbum obohatíte s fotkami z Filipín a na večeru pripravíte recepty ďalekej Indie. Pochopíte zákulisie Kremľa a ďalšie udalosti. Keď sa blížite ku koncu knihy, máte pocit pokračovať v čítaní ďalšej reportáže. A takto vo Vás vypukne mánia menom ,, Absynt“.

Vrah z mesta marhúľ - alebo ako sa začala moja absynt mánia. Pred necelým rokom, v  kníhkupectve som si prechádzala novinky a moju pozornosť, upútala absyntovka – Vrah z mesta marhúľ. Reportáže z Turecka. Kniha vychádza z pera Witolda Szabłowského. Štýl a forma písania boli pre mňa neznáme. Ovplyvnená médiami, Šeherezádou a Sultánom som sa rozhodla prečítať a dať šancu tejto knihe.

Príbehy rozprávajú domáci a rýchlo nadobudnete pocit o rozdvojenej krajine. Ako  turisti vnímate Turecko ako zem sultánov, dovolenkový raj. Dobrodružstvo, končiace sa po pätnástich dňoch dovolenky. A práve názory, postrehy, ktoré máte o krajine zmetie táto kniha zo stola. Poskytne možnosti pochopenia inej kultúry, zmýšľania mužov a žien.

Reportáže zaznamenávajú dianie v politike, o bežnom živote a zároveň ukazujú fakt: ,,Istanbul nie je celé Turecko“. Čítate o nevedomosti ľudí, hrdosti  Atatürkových synov a hľadaním miesta medzi Východom a Západom. Objasnia príbeh Mehmeta Aliho Ağca, privedú na koreň lietajúcich topánok.

Po prečítaní knihy zistíte o národe polmesiaca veľa poburujúcich, nechápajúcich, ale aj zaujímavých a zábavných vecí. Je najvyšší čas aby ste objavili svoju absyntovku.

Knihovert Tomáš (IG @tomaw.p)
knihy z vydavateľstva Absynt - edícia Prekliati reportéri, www.ipark.sk
Tvorbu vydavateľstva Absynt som sledoval už dlhšiu dobu, no nikdy som nemal odvahu pustiť sa do niektorej z ich kníh. Najviac ma na všetkom strašili slová reportážna literatúra, ktorá mne osobne bola do objavenia vydavateľstva Absynt veľkou neznámou.No po prečítaní knihy Černobyľská modlitba (kronika budúcnosti) som pochopil, že celé to moje otáľanie okolo toho, či si prečítať niektorú ich knihu alebo nie, bolo úplné zbytočné.

Podľa mňa je knižná edícia Prekliati reportéri, ktorá je zároveň aj vlajkovou loďou vydavateľstva Absynt, najlepšou edíciou kníh spomedzi všetkých edícií, ktoré toto vydavateľstvo má. Ide o knihy, ktoré sa nemusia čítať ľahko (predsa, ide o výpovede ľudí), no téma, výpovede ľudí a celková atmosféra, ktorú kniha vyžaruje, vás núti prečítať si ju až do konca. Zároveň ide o čítanie, vďaka ktorému sa toho môžete o histórií veľa naučiť. A nenútenou formou. Dokonca sú knihy písané aj na témy, ktoré sa bežne v školách nevyučujú. Nájdete tam široké spektrum tém, od vojen až po tému ako znásilnenie, ktorej sa venuje Joanna Connors v knihe Nájdem si ťa.

No k mojmu srdcu najviac prirástla kniha Černobyľská modlitba, o ktorej napísanie sa postarala bieloruská spisovateľka Svetlana Alexijevič. Ide o knihu, ktorá toho mne osobne veľmi veľa dala. A nemyslím len to, že som sa o celej udalosti dozvedel kopec zaujímavých vecí. Táto kniha mi dala ešte dôležitejšie veci. Ukázala mi to, ako neschopne sa zachoval k celej udalosti štát, alebo akí naivní boli ľudia. No čo mňa najviac šokovalo, bolo to, ako sú ľudia zmierení so svojim osudom a bez ohľadu na to, že im hrozí smrť, tak aj tak zostávajú žiť v Černobyle. Taktiež je v knihe skvelo vidieť, ako sú ľudia odcudzovaní len na základe toho, že pochádzajú z Černobyľa. Asi najviac ma zaujala výpoveď osoby, ktorá rozpráva na túto tému:

“Už na začiatku sa všetci zmenili na vzácne exponáty… Samotné slovo “Černobylec” je doteraz ako zvuková výstraha… Všetci obracajú k tebe pohľady… On je odtiaľ! To boli pocity prvých dní… Nestratili sme len mesto, stratili sme celý život…” (Str. 56)

Poviem to takto. Knihy vydavateľstva Absynt, a to konrétne edícia Prekliati reportéri, dokážu zaujať široké spektrum publika. Tieto knihy nie sú obyčajnou beletriou, ktorá väčšinou nikomu nič nedá. Sú to knihy, ktoré vám nenútenou formou dajú do života veľmi veľa, a ktoré vás toho veľa naučia. Ide o knihy, ktoré by ste si mali prečítať, pričom to určite nebudete ľutovať.

Knihovertka Lenka (IG @lenkin.svet) 
Knihy z vydavateľstva Absynt - edícia Prekliati reportéri, www.ipark.sk
To najsilnejšie, čo som za posledné obdobie čítala. Vojna nemá ženskú tvár je výsledkom dlhodobej výskumnej činnosti Alexijevičovej, ktorá navštevovala ženy-ostreľovačky, ženy-zdravotné sestry, ženy-tankistky, no všetky so spoločným menovateľom, ktorým boli práve frontové zážitky. Ich autentické výpovede nahrávala, aby  získala  cenný materiál, silné naturalistické spovede žien, z perspektívy ktorých sa vojna interpretuje len sporadicky. Na 335 stranách sme teda svedkami reakcií mnohých príslušníčok nežného pohlavia na krutosť druhej svetovej vojny. Ak však čitateľ očakáva hrdinské príbehy velikánov a opisy toho, čo sa stalo, bude sklamaný. Hrdinstvo je tu pretransformované do akýchsi dejín pocitov, dejín malého človeka, jeho cesty duše. Tá je v knihe totiž oveľa dôležitejšia ako samotná udalosť. 

Dôraz teda autorka nekladie na to, ako to bolo, ale na to, čo sa na fronte s jednotlivcom dialo, čo pochopil, aký bol prerod jeho mysle. Azda najzaujímavejším a najsilnejším je motív hľadania hranice medzi ľudským a neľudským. Kde je lokalizovaná tá tenká červená čiara v mysli ženy, kedy malé žriebä, pokojne cválajúce po rozľahlom poli, prestane vnímať ako pohladeniahodné zvieratko a namieri naň ostreľovaciu pušku len preto, aby mala sýtu večeru? A čím sa odlišuje smrť od vraždy? Toto sú otázky, neustále sa vinúce reportážami Alexijevičovej ako hustá spletitá niť. Ak tieto príbehy u preživších vyvolali doživotný strach z červenej farby, mali by byť povinnou literatúrou pre nás.

Knihovertka Monika (IG @knizkolasky) 
Knihy z vydavateľstva Absynt - edícia Prekliati reportéri, www.ipark.sk
Vydavateľstvo Absynt mení pohľady ľudí na život. Jeden z nás - Druhá kniha, ktorú som prečítala. Úprimne, horko-ťažko. Dala by sa napísať esej, niekoľko stranová osobná spoveď, čo vo mne vyvolala kniha Jeden z nás Príbeh o Nórsku. Nedokážem to asi popísať slovami. Knihu je naročné čítať, bude to trvať dlhšie ako zvyčajne. Autorka zmapovala celý život brutálneho narcistického človeka, ktorý miluje seba. Len. Na súde, kedy menovali 69 obetí z ostrova, ktoré zastrelil počas letného tábora a 8 obetí výbuchu v hlavnej budove, si Breivick obzeral so záujmom ruky. Keď pustili počas súdneho procesu jeho film/manifest, ktorý vyzdvihoval, presviedčal jeho politické nazory, tak sa na jeho konci Breivick rozplakal. Od dojatia. Nečakal, že jeho dielo premietnu celé. Bol šťastný. Pred autorkou dávam klobúk dole. Precízne získané informácie, detaily života Breivicka, obetí, rodín. Najviac čo ma ale zarazilo je časť knihy, kde autorka upozorňuje na nespočetné fakty, ktoré dokazujú zlyhanie policajného zboru, nepripravenosť zásahových jednotiek, neschopnosť. Neschopnosť zachraniť mladých ľudí pred masakrom.

Počas čítania som sama neverila, že to, čo sa v knihe opisuje, sa udialo len pred pár rokmi. Že keď si dáte do Googlu meno Breivick zobrazia sa vám len fotografie, na ktorých sa samoľúbo usmieva. Človek, ktorý zabil niekoľko desiatok ľudí, si spísal 3 strany podmienok, ktoré mu mali splniť, aby vypovedal-splnili, má pridelené 3 cely, jednu pracovňu, jednu, v ktorej ma bežiaci pás. Bežiaci pás, s ktorým ale nie je spokojný, pretože on nie je vytrvalostný bežec, on je bodybuilder. Normálne? A viete čo je najhoršie? Že takých ľudí behá po svete oveľa viac. A my sme proti nim v podstate neznesiteľne bezmocní.

Knihovertka Natália (IG: @_natyn_)
Knihy z vydavateľstva Absynt - edícia Prekliati reportéri, www.ipark.sk
Dve sestry - Ayan a Leila, ktoré odídu do Sýrie a pridajú sa k ISIS. Nepochopiteľné, až som mala chuť pri knihe kričať nech to nerobia. Åsne je pre mňa top autorka, ktorá v Absynte vychádza!

1947 - Elisabeth Åsbrink a jej perfektne napísaná reportáž o roku 1947, kedy sa svet spamätáva z vojny a formuje sa do podoby ako ho poznáme dnes.

Nájdem si ťa - Toto je ono. Teraz ma znásilnia. Vedela som, že sa to raz stane. Každá žena to vie, očakáva to, bojí sa, a súčasne verí, že jej sa to nemôže stať. A hľa. Prišiel rad na mňa.
K tejto knihe sa vyjadruje ťažko. Myslím, že sa každému bude čítať hrozne aj napriek tomu, že je napísaná skvelo...mňa dostala úplne, po Príbehu o Nórsku je to moja druhá najobľúbenejšia absyntovka.

Knihovertka Dominika (IG @drominicka)
Knihy z vydavateľstva Absynt - edícia Prekliati reportéri, www.ipark.sk

Keďže ma vždy zaujímali knihy o holokauste, tak som sa rozhodla skúsiť aj niečo iné. Niečo o čom som nemala príliš veľa informácií. Rozhodla som sa pre knihu z vydavateľstva Absynt. Absyntoviek máme doma niekoľko, ale mňa ako prvá zaujala Černobyľská modlitba.

Kniha je písaná ako výpovede ľudí, ktorí v tejto oblasti žijú. Ako to celé prežívali a ako ich všetci klamali. Musím priznať, že nie raz sa mi chcelo plakať. Ako sa toto mohlo stať? Kniha sa mi čítala trošku ťažšie, ale určite stojí za prečítanie. Už len preto, aby sme vedeli, aké to je žiť v oblasti po výbuchu jadrovej elektrárne.

Knihovertka Nataša (IG: matriooska)
Knihy z vydavateľstva Absynt - edícia Prekliati reportéri, www.ipark.sk
 

Dôkazom, že Absynt čítam rada a patrí medzi moje obľúbené vydavateľstvo je fotka uprostred. Dátum jej vzniku spadá pod august posledného leta. Od tejto fotky pribudli do mojej knižnice, ak správne rátam 8 ďalších skvostov.Čísla hovoria jasne: október 2016 : 1 kus, október 2017 : 14 kusov, február 2018 : 20 kusov.

 Sú porozliezané po celom Slovensku. V prenájme vo Vrútkach, doma v Považskej Bystrici,či u priateľa v Bratislave. Mám ich všade a väčšinou nemám po ruke ďalšiu, prípadne tú na ktorú mám v daný moment zálusk. Takisto ako ich nemám všetky prítomné na hromadnú fotku (fňuk). Absyntovky. Všetko začalo Alexijevič a úprimne dúfam, že to nebude mať čím končiť. To, že objavili dieru na trhu vieme, ale to akou kvalitou sa im ju podarilo vyplniť sa nespomína. Nevravím, že úplne každá mi je po chuti, ale z tých čo som prečítala ich bolo naozaj málo.

Naposledy som sa ponorila do roku 1947. Reportáž je rozdelená na mesiace a k tomu ešte na krajiny, tým pádom sa veľmi rýchlo číta. Ukazuje nám, že vojnou nič nekončilo, prináša boj o genocídu, súdne procesy, ale v kontraste predstavuje prvé kroky Christiana Diora. Možno nie tak „kruté“ ako iné absyntovky, ale to nie je menej poľahčujúca záležitosť.

Nájdem si ťa a Jeden z nás by sa dali považovať za moje obľúbenkyňe. Jeden z nás kvôli výborne spracovanej reportáži, ktorej určite predchádzala podrobná rešerš, viď jej hrúbka. Lenže tých mám pocit 600 strán naozaj stojí za to. Či už len kvôli skvostnému profilu človeka a jeho osobnosti. Nájdem si ťa na druhej strane reflektuje tému, ktorá sa v poslednej dobe priam žiada dostať na povrch. A kto by ju mohol lepšie spracovať než obeť. Znásilnenie je niečo, čo si väčšina ľudí nevie, alebo ani nevie predstaviť. Stane sa to niekomu koho nepoznáme, nemôže sa to stať nám. A práve tu sa dozvieme ako ľahko môže a aké niekoľkoročné pocity to sprevádzajú.

Písať o každej jednej, ktorá mi prešla rukami je naozaj nadlho. Tak si skráťte tú chvíľku čakania nejakou absyntovkou, pretože ja možno nabudúce napíšem viac!

Tak ako? …zaujala vás niektorá z kníh, ktorú odporúčali knihoverti? U nás si môžete ktorúkoľvek z Absyntoviek objednať s 20 % zľavou. 

Knihy z vydavateľstva Absynt - edícia Prekliati reportéri, www.ipark.sk