Žltá hviezda je príbehom malého židovského dievčatka, ktoré vyrastalo v poľskom meste Lodž na začiatku 2. svetovej vojny. Sylvia Perlmutterová sa po päťdesiatich rokoch rozhodla vypovedať o tom, čo zažila, keď bola ešte malým dievčatkom. Svoje dávne „tajomstvo“, ktoré formovalo jej detstvo a dospievanie, vyrozprávala neteri (autorke knihy) Jennifer Roy. Sylvia (v detstve ju volali Syvia) sa vo februári 1940 dostáva, aj so svojou rodinou – otcom, mamou a sestrou Dorou, ako päťročná do lodžského geta.


Možno si poviete, že s knihami s podobnou tematikou sa v poslednom čase akoby vrece roztrhlo. Áno, naozaj je to tak. Ale ja sa úprimne teším. Prečo ma upútala práve táto kniha? Lebo zatiaľ som sa nestretla s tým, že by bol takýto ťažký vojnový príbeh rozprávaný z pohľadu päťročného dievčatka. Sylvia je sama rozprávačkou a je skutočne zaujímavé sledovať, ako vníma vtedajšie krutosti čistá detská duša. Aj keď to muselo byť pre autorku veľmi náročné zachytiť, myslím si, že sa jej podarilo spolu so Sylviou vžiť do tých čias a zaznamenať uveriteľné pocity pre také malé dieťa. A zatiaľ som sa nestretla s tým, že by bol akýkoľvek príbeh, zvlášť vojnový, písaný vo veršoch. Tento príbeh je skutočne, takmer celý, vyrozprávaný prostredníctvom poézie.

„Vôbec tomu nerozumiem.
Ako môže jeden človek zastreliť druhého?
Bolí ma z toho srdce.
Nechcem, aby moja rodina alebo priatelia zomreli.
Nechcem, aby si ma nacisti všimli a pomysleli si:
žid.“

Kniha je písaná veľmi jednoduchým štýlom, preto je vhodná aj pre mladších čitateľov, ktorí sa chcú zoznámiť s tematikou druhej svetovej vojny. Zachytáva osud Perlmutterovcov, židovskej rodiny, od začiatku vojny až po jej koniec. Je popretkávaná rôznymi menšími príbehmi, ktoré sa diali okolo Sylviinej rodiny. Je o dennodennom strachu, ale najmä o odhodlaní prežiť. Čitateľ sa dozvie množstvo informácií nielen z histórie prenasledovania Židov.

„Čo sa s nami stane, ak Nemci prehrajú vojnu?
Pôjdeme domov, dúfam.
Všetci ľudia,
ako napríklad Hava a Itka, a všetci ostatní,
sa tiež vrátia späť do Lodže,
dúfam.“

Dej zobrazuje, keďže je rozprávaný z pohľadu malého dievčaťa, každodenné udalosti, aj tie najjednoduchšie, preto sa nedá povedať, že by bol dynamický. Skôr plynie tak voľne, pomaly, niekedy možno budete mať pocit, že by to chcelo viac akcie, ale ja si to nemyslím. Kniha je autentická tým, že nechce čitateľa nasilu zaujať a vyvolať v ňom množstvo pocitov, ale vyvolať ich práve tou jednoduchou formou. Lebo tak či tak je z nej cítiť hrôzu a strach malej Syvie. Hrôzu cítiť z udalostí, ktoré boli už toľkokrát vyrozprávané, ale stále vyvolávajú tie najhoršie pocity.

Syviu – hlavnú postavu, si veľmi rýchlo obľúbite. Na svoj vek je pomerne vyspelým dievčaťom. Bojí sa, to áno, ale aj napriek tomu je veľmi odvážna. Okrem nej je v príbehu výraznou postavou aj jej otec, ktorý je skutočným prototypom otca. Medzi otcom a dcérou je veľmi pekný vzťah, čo cítiť z každej stránky. V knihe nájdete aj sesterské puto medzi Syviou a Dorou. Ostatné postavy nie sú prepracované až do takej hĺbky, ale tiež zastávajú v príbehu dôležité miesto.

Kniha Žltá hviezda, www.ipark.sk

Kniha bola pre mňa príjemným prekvapením, číta sa ľahko a rýchlo, preto, ako sa už spomínala, by som ju odporučila aj mladšiemu čitateľovi. Rovnako by som ju odporučila starším ročníkom, ktoré môže zaujať najmä pre svoje neobvyklé spracovanie, ale aj vďaka pohľadu malého dievčaťa na vojnové krutosti a vtedajší život.

Autorka recenzie: Martina Pinková (instagram: @_lifeofmartina)

Kniha Žltá hviezda, www.ipark.sk