Veľké maličkosti 
Picoultová Jodi
Autorka recenzie: Monika Páleniková (IG @knizkolasky)

Kniha Veľké maličkosti - www.ipark.sk

Myslím, že všetci vieme, že sú na svete knihy a KNIHY. Neviem či ma chápate, pokúsim sa vysvetliť. Sú knihy, ako napríklad moja posledná recenzia, o druhej svetovej vojne. Je to jednoducho kniha s témou, o ktorej by sme mali všetci vedieť, prečítať si, lebo je to naša história, niečo čo nás ovplyvnilo. No my s tým už nič nedokážeme spraviť. Nedokážeme prepísať históriu, zabrániť spätne masovému vraždeniu ľudí, ktoré sa dialo pred niekoľkými desiatkami rokov. Tie KNIHY, ktoré som mala na mysli ako druhú skupinu, tú z môjho pohľadu kvantitatívne menšiu, sú KNIHY, ktoré nám podsúvajú podstatné problémy súčasnej doby a upozorňujú nás na fakty a dianie vo svete, ktoré vieme ovplyvniť a zmeniť k lepšiemu. Presne tam patrí kniha Veľké maličkosti. 

Dielo súčasnej úspešnej autorky Jodi Picoultovej, ktorú som pred čítaním knihy nepoznala, dokonca som ani neregistrovala vôbec jej iné diela. Neviem či hodnotíte knihy rovnako ako ja podľa obalu. Pri pohľade na obálku tejto konkrétnej, som predpokladala historický román o nehynúcej láske zasadení do predvojnového obdobia vysokej vrsty. Chvalabohu, že som sa mýlila. A ako veľmi. Príbeh, ktorý nám ponúka je oveľa silnejší, vážnejší a bohužiaľ ako som spomínala, STÁLE aktuálny.

Rasizmus. Ani si nepamätám, kedy som sa prvýkrát stretla s týmto slovom. Som si však na 100% istá, že to bolo dosť neskoro. Pochádzam z rodiny, kde sa takéto niečo nikdy neriešilo, nerozprávalo sa o tom, nerobila sa sranda a ani sa neponižovali iné „rasy“ (príde mi to veľmi trápne slovo, ktoré by sa z môjho pohľadu nemalo vôbec používať pri ľuďoch). A úprimne? Veľmi som šťastná, že to tak bolo. Pociťovať nenávisť, nadradenosť a odsudzovať niekoho len preto, že nie je biely? Príde mi to choré. Nechápem takému správaniu a nikdy takému niečomu ani chápať nechcem a nebudem.

VŠETCI SME SI ROVNÍ.

To je štyrmi slovami zhrnutý odkaz, ktorý nám autorka prostredníctvom Veľkých maličkostí sa snažila zdeliť.

Príbeh černošškej pôrodnej setričky s 20 ročnou praxou, slušným zázemím a životom, ktorý žila pre svojho syna, z ktorého vychovala úspešného študenta s nadpriemernými školskými výsledkami. Jediným jej cieľom bolo, aby jej syn nikdy nemusel prežiť diskrimináciu kvôli farbe pleti.

Príbeh neonacistu, ktorý väčšinu svojho života prežil ubližovaním „podradných rás“, patril medzi najmocnejších bojovníkov za BIELU rasu a spoznali by ste ho vďaka mnohopočetným tetovaniam svastík. Muž, ktorý dokázal prejavovať svoju nenávisť z celej duše, dokázal z celého srdca milovať svoju ženu, neonacistku, s ktorou splodili dieťa.

Príbeh o právničke, ktorá si myslela, že rasizmus môže byť len aktívny a jej sa to absolútne netýka. No vedeli ste, že rovnako zlý je aj ten pasívny? A že je to problém v podstate veľkej väčšiny z nás?

Čo sa stane, keď zomrie trojdňové dieťa neonacistického manželského páru, pri ktorého záchrane bola prítomná aj juhoafričanka, ktorá mala vyložený zákaz dotýkať sa novorodenca od jeho rodičov?

Bolo správne ako sa zachovala? A zachovala sa vôbec tak, ako od začiatku všetkým tvrdila? Prečo sa nikto nepozastavil a neupozornil na nevhodnosť lístka, prilepeného v zdravotnej karte novorodenca, na ktorom stálo „O PACIENTA SA NESMIE STARAŤ JUHOAFRICKÝ PERSONÁL“. Ruth Jeffersonová bola jediná černoška v celej nemocnici. Počas 20 rokov práce s ňou nikdy nikto nemal problém, odvádzala dokonca veľakrát nadštandardné výkony. No pri zachraňovaní novorodenca bola prítomná. Dotýkala sa ho. A preto bola obvinená z vraždy. Iba ona. Nie nemocnica, nie hlavná sestra, ktorá ho mala na starosti. Len ona. Prečo? No prečo asi...


Kniha Veľké maličkosti - www.ipark.sk

Ja neraz pri svojich recenziách píšem, že knihu by si mal prečítať každý preto lebo....atď. Píšem to s dobrým úmyslom, lebo milujem knihy, čítanie a skutočne sa snažím v každej nájsť niečo pekné, niečo užitočné, niečo, čo stojí zato. Ale vždy je to len môj subjektívny názor, môj pohľad na príbeh, ktorý niekoho v konečnom dôsledku nemusí vôbec zaujať, dokonca, často môže mať aj úplne opačný názor.

Lenže táto kniha patrí medzi KNIHY. Knihy, ktoré si MUSÍTE prečítať. Ja to myslím teraz vážne. Pretože stále sú ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že keď sme bieli, sme viac. Nám to tú patrí a môžeme všetkým ostatným ubližovať, len tak. Bezdôvodne. Stále sú ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že černoch = otrok. Vedeli ste napríklad o tom, že predmet História na amerických školách obsahuje len informácie o otroctve černochov? Ale nespomína sa nikto, absolútne nikto kto niečo dokázal? Nejdem sa tváriť, že ja som o nich vedela viac. Ide o princíp.

Nenechajte sa odradiť počtom strán. Autorka použila pútavý štýl písania, kedy máme možnosť sledovať príbeh a dianie z troch pohľadov hlavných postáv. Máme možnosť vnímať tri navzájom odlišné názory, tri príbehom sa meniace charaktery ľudí, ktorých by inokedy nespojilo dokopy nič.

Zmenia sa? Zvíťazí spravodlivosť? A vlastne, čo v tomto prípade znamená slovo SPRAVODLIVOSŤ?

Prečítajte si. Verte mi, neoľutujete. 

Kniha Veľké maličkosti - www.ipark.sk