Kľukatá cesta za šťastím 
Harphamová Heather
Autorka recenzie: Martina Pinková 

Skutočný príbeh: Kľukatá cesta za šťastím - www.ipark.sk
Román Kľukatá cesta za šťastím je skutočným príbehom Heather Harphamovej a jej rodiny. Osobne mám veľmi rada skutočné príbehy, radšej čítam o niečom, čo sa naozaj stalo, ako čítať nepodložené, fiktívne príbehy, aj keď je pravdou, že na čitateľa môžu pôsobiť mnohokrát presvedčivejšie. Heather sa rozhodla napísať túto knihu z odstupom dosť dlhého času – niečo vyše desaťročia. Pri písaní však vychádzala zo svojich osobných zápiskov z daného životného obdobia.

Román je písaný v prvej osobe jednotného čísla, preto už pri prvotnom čítaní pôsobí ako akási spoveď. Autorka čitateľom vypovedá svoje najautentickejšie pocity a myšlienky, svoj tŕnistý úsek života. A aj napriek tomu, že ho píše po rokoch, jej rozprávanie pôsobí uveriteľne a práve tak, akoby sa odohrávalo tu a teraz. Začína tým, ako sa jej narodila dcérka, ktorej hneď po narodení diagnostikovali závažné ochorenie. V tom čase bola na ňu sama, lebo otec dievčatka nebol pripravený a nechcel mať deti.

„Súhlasím, nech je teda spisovateľom. Nech si obohacuje myseľ, žije pre svoje umenie. Dokázala by som rešpektovať jeho túžby a potreby. Ale načo sa potom, dočerta, vláčil so mnou? Nikdy som sa netajila so svojou túžbou po deťoch, práve naopak.“

Heather sa rozhodne, že radšej od neho odíde do svojho rodiska – Kalifornie, kde dieťa porodí. S Brianom, otcom dieťaťa, je však stále v kontakte. Keď Heather zistí, že jej drobná dcérka je vážne chorá, oznámi to aj jemu. Brian sa od tej chvíle začína o dcéru viac zaujímať, aj keď nemôže byť pri nich. Keď má Gracie štyri mesiace, rozhodne sa prísť na návštevu a zoznámiť sa s ňou. Brian po čase zisťuje, že akokoľvek nechcel dieťa, Gracie miluje a chce byť súčasťou jej života, a tak sa rozhodne presťahovať sa k nim natrvalo.  

Skutočný príbeh: Kľukatá cesta za šťastím - www.ipark.sk
V prvej tretine knihy sa rozprávanie zameriava najmä na Heather a jej vzťah s Brianom, striedajúc sa s narodením Gracie, jej zdravotným stavom a akýmsi Heatheriným zvykaním si na nové a nepoznané, keďže jej nikdy ani len nenapadlo, že by mohla mať choré dieťa. Autorka opisuje všetko dopodrobna, a preto je veľmi ľahké vžiť sa do jej príbehu. Musím však povedať, že pôsobí od začiatku veľmi smutne, povedala by som, že jej rozprávanie je tak jemné a plynulé, a vy ani neviete ako, a už ste na konci knihy. Postupne je príbeh zameraný najmä na malú Gracie a jej bojovanie s chorobou. Dievčatko si hneď obľúbite, lebo svoju chorobu neberie ako niečo strašne zlé, ale ako súčasť jej života.

„Sedeli sme vedľa seba, spracúvali slovo riskantné, ktoré nám bralo nádej, jin a jang radosti a nebezpečenstva, vzájomne prepojených a existujúcich v symbióze. Uzdravenie a hrozba smrti kráčali ruka v ruke.
Gracie sme mohli vyliečiť, ale iba ak sme boli ochotní riskovať jej život.“

Príbeh, ktorý sa nachádza na týchto stranách, nie je vôbec šťastný, práve naopak. Čítať o chorom dieťatku pre mňa nebolo vôbec jednoduché, a kebyže som matka, bolo by to pre mňa stokrát horšie. Takmer na každej stránke cítiť veľký strach matky o svoje dieťa. Je to nielen príbeh o veľkej rodičovskej láske, ale aj o sile a odhodlaní prinavrátiť Gracie zdravie. Dáva nádej iným rodinám, ktoré sa nachádzajú v podobnej životnej situácii. Ukazuje Heather ako hrdinku, lebo aj keď sa denno-denne bála, všetko zvládala najlepšie ako vedela, a presne to pravé mamy robia pre svoje deti. Ešte väčšia hrdinka je však malá Gracie, čo zistíte, keď budete knihu čítať. Nezabudnite však na vreckovky, lebo pri čítaní vám určite vypadne nejedna slza.               

skutočný príbeh: Kľukatá cesta za šťastím - www.ipark.sk