Kniha Rozhovory je vyvrcholením dlhoročnej spolupráce autora Paula du Noyera s McCartneym. Zahŕňa všetky ich spoločné rozhovory v pôvodnej podobe – neupravované, len časovo zoradené podľa jednotlivých období McCartneyho života a kariéry. 
Predstavuje jedinečnú zbierku neprifarbených názorov a spontánnych reakcií hudobníka, ktorého považujú za najúspešnejšieho hudobného tvorcu na svete, a dáva čitateľovi možnosť dozvedieť sa o ňom aj o Beatles viac ako kedykoľvek predtým.

 

Rozhovory sú plné príbehov, ľudí a scén zo zákulisia šoubiznisu. McCartney sa v nich vracia aj k takým zlomovým momentom svojho života, akými boli jeho právne ťahanice po rozpade Beatles, údajná súťaživosť s Johnom Lennonom či pády a úspechy jeho sólovej dráhy.

Prečo vlastne svet zbožňoval Beatles?
Čím to je, že mnohé z ich piesní sa hrávajú dodnes a pozná ich aj dnešná mladá generácia?
A prečo sa napriek mnohým príležitostiam nedokázali Chrobáci po rozpade kapely opäť spojiť?

 

Aj nad týmito otázkami sa zamýšľa Paul McCartney vo svojich rozhovoroch.

Autor Paul de Noyer píše:
Už od raných čias Beatles bol Paul známy svojím zmyslom pre diplomaciu, hlavne keď čelil drsnému Lennonovi. Na pódiu to bol väčšinou on, kto sa prihováral obecenstvu, aj keď ľudia ako lídra vnímali práve Johna. 
V cudzích krajinách sa snažil povedať zopár slov v miestnom jazyku. Lenže diplomatom ľudia pre ich ľsti často nedôverujú, aj keď ich môžu chváliť pre ich takt a citlivosť voči druhým.
Napriek tomu som v ňom nikdy nevidel toho vypočítavého lišiaka, za ktorého ho niektorí ohovárači označovali. Vezmite si napríklad jeho nepremyslenú a tupú odpoveď na to, keď v roku 1980 zavraždili Johna Lennona.
„To je naprd, čo?“ Tieto slová vyslovil práve vtedy, keď bolo potrebné predniesť nejaký dôstojný a starostlivo pripravený výrok. V tej chvíli bol šokovaný a zaskočený úprimným smútkom, ale jeho citát vyvolal oheň na streche.
To, ako okomentoval rozpad Beatles, ako sa píše v jednej z nasledujúcich kapitol, je podobný prípad uleteného prechmatu, a určite nie majstrovsky premysleného vyjadrenia.
Viac než väčšine hviezd mu však vyhovuje formát vopred nastaveného a gradujúceho rozhovoru. McCartney už hrá svoju mediálnu hru dlhšie než ktorýkoľvek autor, ktorý sa s ním chce stretnúť. Ukázal sa na stránkach NME (v časoch, keď sa tento časopis volal ešte New Musical Express) ešte predtým, než boli jeho súčasní zamestnanci na svete. Vyzná sa v hudobných časopisoch a televíznych programoch na akejkoľvek pôde.
Podobne ako kráľovná Alžbeta II., ktorá prijala každého premiéra od čias Winstona Churchilla, ich videl všetkých prísť aj odísť.

 

Rozhovory je výnimočná kniha o jedinečnom človeku, kapele a dobre. Paul McCartney je sebavedomý rozprávač, ktorý vie, ako si má riadiť svoje rozhovory bez toho, aby pôsobil dominantne. Vie sa dobre vyjadrovať a v odpovediach je celkom stručný, ale keď sa uvoľní alebo sa chce nonšalantne vyhnúť niečomu, čo mu nevyhovuje, vie byť celkom utáraný. Nie je vždy úplne jednoduché skočiť mu do reči – nielen kvôli sile jeho šarmu, ale aj preto, lebo každá jeho myšlienka niekoho obvykle zaujíma.