Žijú medzi nami, prežili holokaust. Mnohí sa s tým čiastočne vyrovnali, ale spomienky vždy vyvolajú silné emócie. Niektorí stratili rodinu, domov, iní aj vieru a ilúzie o tomto svete.

Obľúbená spisovateľka a novinárka  Ivana Havranová zaznamenala v unikátnej knihe rozhovorov ODVLEČENÍ časť spomienok trinástich ľudí, ktorí prežili holokaust. Medzi najsilnejších zo silných chodila niekoľko mesiacov a ako hovorí sama, pri každom rozhovore sa v nej usadila hrôza. 

 

„Každý deň, ktorý som prežila s mojimi novými priateľmi, sa stal bolestným, ťažkým. Vždy potom som si na hodinu sadla do najbližšej kaviarne a otrasenú počutými príbehmi ma silnou kávou stavali na nohy čašníci,“ hovorí autorka knihy.

„ Toto je moja odpoveď na bujnejúci nebezpečný extrémizmus v našej spoločnosti.“ Podľa profesora Pavla Traubnera, ktorý prežil holokaust ako malé dieťa, vznikol knihou dokument, ktorý bude pripomínať nasledujúcim generáciám, bez ohľadu na náboženskú príslušnosť, tragédiu ich predkov, ktorá sa nesmie už nikdy opakovať.

„Som nesmierne vďačný Ivane Havranovej, že sa rozhodla spísať túto knižku, že sa rozhodla zaznamenať vzácne spomienky, myšlienky, históriu, ktoré sa s naším odchodom stratia,“ napísal Pavel Traubner v prológu ku knihe ODVLEČENÍ, ktorú vydalo vydavateľstvo Marenčin PT.

 

Ivana Havranová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala a profesionálne rástla v redakcii denníka Smena, v časopise Zornička, neskôr v Československej televízii ako publicistka mládežníckeho magazínu Televízny klub mladých. Je autorkou viac ako 400 televíznych scenárov, množstva poviedok pre deti, rozhovorov, reportáží. Po roku 1989 založila vlastné vydavateľstvo, v ktorom vydávala sedem rôznych časopisov. Napísala vyše dvadsať  kníh, z toho šesť poviedkových. Žije a tvorí v Bratislave.

 

Výber citácií z knihy Odvlečení:

„ Videl som, ako jednej mladej žene schytili z náručia malé dieťa, pred jej očami ho zabili a šmarili do hlbokej jamy plnej mŕtvol.“

 

„Bojím sa noci! Tie roky sa často ku mne vracajú v noci a ja sa prebúdzam spotený a plný úzkosti!“

 

„Predo mnou odsekli staršej žene dva prsty aj s briliantovými prsteňmi. Nedali sa jej dať dole.“

 

„ Holokaust nezačal Osvienčimom. Holokaust Osvienčimom skončil! Pretože k nám, Židom, sa surovo správali už dávno predtým!“

 

„ Nás deti odtrhli od matiek a mnohých mojich spolužiakov a kamarátov som už nevidel nikdy. A viete, že odvtedy som nezobral do rúk mydlo? Je to strašné!“