Po megaúspechu prvej knihy napísala Kristína Farkašová aj druhú. „Prvú knižku Som mama som dávala dokopy bez akýchkoľvek očakávaní. Hovorila som vo vydavateľstve: načo toto? Načo tieto zbytočné tortúry? Dnes hovorím ďakujem,“ tvrdí Kristína.

V jej ďalšej knihe s príznačným názvom Stále som mama nájdete opäť postrehy, úvahy a vtipné zážitky dvojnásobnej matky. Knižka vychádza 10.januára, no už teraz si môžete urobiť radosť...alebo niekomu z blízkych.

 

 „Pointou celej knižky Stále som mama je nástup dievčat do škôlky,“ vysvetľuje Kristína Farkašová. Je to kniha o živote s dvojičkami, ktoré rastú a menia sa z Knedlí na Dievčatá. Humor Kristíne ani teraz nechýba, hoci sa často smeje pomedzi slzy a sople. Dievčatá objavujú svet a zanechávajú v ňom nezmazateľnú dvojradovú stopu. 
A aj keď už majú na kadečo vlastný škôlkarský názor, ich rodička im i sebe ustavične s láskou pripomína: Stále som mama!

 

Kristína Farkašová získala za knihu Som mama ocenenie Debutant roka na Panta Rhei Awards, stala sa najobľúbenejšou autorkou a Som mama najobľúbenejšou knihou roka v Martinuse. Dostala nomináciu od Akadémie humoru na Kremnických gagoch, čítali ju v Literárnej revue u Dada Nagya, bola na literárnych diskusiách, mala aj veľkú besedu v Martinuse, kde si skoro cvrkla od smiechu a považuje ju za jednu s najfantastickejších zážitkov. 
„Splnil sa mi môj sen a konečne som strávila noci zavretá v kníhkupectve... So Shakespearom, s Čechovom, Kunderom... hoci len prostredníctvom knižky, ale aj to sa mi ráta. Teda, dúfala som, že mi sláva stúpne do hlavy, že mi zašibe iným smerom a kúpim si heliport, ale nič také sa nestalo. Pretože dodnes nemôžem uveriť, čo sa nám podarilo,“ dodáva Kristína.

 

Prečítajte si úryvok z knižky Stále som mama:

Obdobka vzdorovitá

Je to zvláštny pocit, keď vám z ničoho nič vymenia dieťa. Ak sa to stane v pôrodnici, tak si to asi ani nevšimnete... Možno nastane problém, keď sa s vami rozíde muž, pretože ste mu nevedeli vysvetliť, prečo máte naraz malého černoška, keď veľký muž černoško nie je. Ale zvyknete si. 
No predstavte si, že sa jedného dňa zobudíte a v postieľke je dieťa, ktoré síce vyzerá ako vaše, ale nie je! Moje dieťa nikdy hystericky neplakalo len preto, lebo sa nevie zakryť, moje dieťa nikdy nehrýzlo sestru len preto, lebo sa nevie samo zakryť perinou, moje dieťa si nikdy netrieskalo hlavu o stenu len preto, lebo sa nevie zakryť, moje dieťa nikdy nehádzalo na zem veci, ktoré chcelo zároveň držať v ruke, len preto, lebo sa nevie zakryť, moje dieťa sa nikdy nesnažilo katapultovať z môjho náručia len preto, lebo sa nevie zakryť, moje dieťa bolo lásky kvet... aj keď sa nevedelo zakryť. 
Kto je toto? Pýtam sa: kto si? A to cudzie odporné dieťa odpovedá: „Nééé!“ Je celé červené a veľké slzy sa mu kotúľajú po lícach, sopeľ má rozmazaný po celej hlave (inak sopeľ fakt dobre fixuje účes, sama som prekvapená). Stelesnená hystéria – áno, tak práve túto črtu by mohlo mať aj moje pôvodné dieťa – po mamičke. Moje nové dieťa sa volá Obdobka Vzdorovitá a vraj tu ešte chvíľu pobudne. Pomaly si na seba zvykáme, ale podľa Obdobkinho správania u nás nechce bývať. Stále plače, ubližuje sebe aj druhej knedli, našu psicu zatiaľ ľúbi... Uvidíme dokedy. Ale ona má zase poľahčujúcu okolnosť, je hluchá. 
Aj druhá knedľa je z Obdobky nesmierne zaskočená a mne je smutno, pretože viem, že o dva týždne mi vymenia aj druhú knedľu a príde ďalšia Obdobka Vzdorovitá. Presne dva týždne je tá magická hranica, keď druhá knedľa dobehne prvú. Už dnes tu máme náznaky obdobkovania, keď sa druhá knedľa snaží novú vzdorovitú sestru vo všetkom napodobňovať, ale zatiaľ je to len umenie – čiže jemne preafektované teátro. Viem, že potom mi ich vymenia za Puberty Prepnuté atď., atď... 
Na Obdobku nezaberá ani rožok, ktorý bol donedávna liekom na všetko. Obdobka je nespokojná aj s tým, s čím je spokojná. Obdobka teatrálne trpí celý deň a ja trošku s ňou. Ale zvykáme si. Slovo nééé!, ktoré pôvodne znamenalo zápor, sa stalo hlavným komunikačným prostriedkom. Náhodou som si zvykla. Respektíve, vynašla som prechodný aklimatizačný prostriedok proti vymeneným deťom. Viete, ako je to v tej reklame: ... škvŕn a špiny sa zbavíš. Akože nechcem takto verejne to cudzie dieťatko nazývať špinou, ale niekedy si o to koleduje (napríklad minule, keď Obdobka pohrýzla psicu, sestru a umývadlo, ktoré po tom, ako ju nahnevalo, že je ťažko rozhryznuteľné, chcela rozbiť pyžamom, čo ju vytočilo ešte viac, pretože aj to ide pomerne blbo, a tak buchla z celej sily a zúrivosti záchodovou doskou a pricvikla si ňou brucho. Potom jačala asi štyridsať minút a nepomohol ani prísľub jedného dielu Bambuľky. Čiže, nechcem to dieťa nazývať špinou, ale tým prostriedkom proti podobným Obdobkám Vzdorovitým je lámor. 
Lámor funguje na osemdesiat percent a pripravíte si ho doma z dvoch ingrediencií. Lámor = láska a humor. Čupnem si a opýtam sa: „Chceš sa objať, Obdobka?“ 
„Nééé!“ a hodí sa mi okolo krku a túli sa a túli. Je pravda, že po chvíli sa ma pokúsi zbaviť vlasov a uškrtiť, vyčistiť mi skrz nosovú dierku dutiny, ale už sa smeje. Nééé! sa pomaly stáva prostriedkom zábavy veľkého typu, volá sa tak každá vec v domácnosti, smetiari aj hojdačka. Všetko je nééé! a je to sranda. Zatiaľ hlavne pre Obdobku, ale učím sa od nej (ľúbiť niekoho, kto sa tvári, že vás neznáša, je jemne masochistické, ale je to dobrý tréning na príchod TEJ Puberty). Asi si Obdobku predsa len nechám a počkám, kto príde o dva týždne. Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí a my sme všetci dóóósť dobrí. Hádam to obdobie vzdoru aj všetci prežijeme, aby nás ostal minimálne pôvodný počet. Ak sa vrátia moje knedle, budem len rada, dokúpime dve ďalšie postieľky.