Kniha Útek z Auschwitzu, www.ipark.sk
Renomovaný autor súčasnosti Joel Rosenberg skombinoval výborné rozprávačské schopnosti a svoj rozsiahly výskum, aby vytvoril napínavý príbeh odohrávajúci sa v  období od Hitlerovho nástupu k moci až po oslobodenie tých, čo prežili árijské tábory smrti. 

Knihu prerozprávanú z pohľadu kresťanov a židov, ktorí boli obeťami nezmyselnej krutosti v rukách nenávisti, určite nebudete vedieť odložiť až do poslednej strany.

Väčšina Európy je v rukách nacistov a Hitler začína uskutočňovať svoje „posledné riešenie", kedy systematicky a neľútostne vyvražďuje najmä židov, ale aj odbojárov a vojnových zajatcov v koncentračných táboroch.

Rosenberg dôveryhodne popísal krutosti koncentračného tábora v Osvienčime. Smutný, no zároveň veľmi realistický román, ktorý povzbudí čitateľa, aby si uvedomil, čo sú ľudská duša a telo schopné zvládnuť, keď človek túži prežiť. Jeden z hlavných hrdinov Jacob nájde v tomto čase hrôzy nielen Božiu lásku, ale aj náklonnosť ženy, ktorá mu pomohla vytrvať a ktorá mu dodala silu a odhodlanie.

V tomto napínavom príbehu sa dozviete, čo sa stane, keď sa obdivuhodná odvaha vzoprie zlu, akú moc má v skutočnosti ľudskosť, a že láska a priateľstvo dokážu prekonať aj tie najťažšie prekážky.

Kniha Útek z Auschwitzu, www.ipark.sk

Začítajte sa do úryvku z knihy Útek z Auschwitzu:

„Našli sme našu cestu von,“ začal Otto. „Je čas ísť.“ Jacobovi sa zrýchlil pulz. On a Luc pozorne počúvali, zatiaľ čo lídri tímu opisovali podrobnosti svojho plánu.
„Poznáte priestor, kde prebiehajú rozsiahle stavebné práce – v Birkenau III?“ pýtal sa Abe.
„Myslíš ten vonkajší tábor?“ ujasňoval si Jacob.
„Presne ten.“
„To miesto, kde uskladňujú všetko drevo na nové baraky?“ pýtal sa Luc.
„Áno,“ potvrdil Abe. „Pred niekoľkými dňami sme sledovali tie práce a dostali sme nápad. Podplatili sme niekoľkých kápov, aby naskladali jednu kopu dreva takým spôsobom, že uprostred nechali dutinu. Zvonku to vyzerá ako jednoliata masa dreva, ale v skutočnosti je v jej strede miesto na úkryt dvoch dospelých ľudí so všetkými zásobami.“
„Dá sa tam dostať zhora,“ pokračoval Otto.
„Iná cesta dnu alebo von nevedie. Od jedného z vás dvoch budeme potrebovať, aby odstránil niekoľko dosák zvrchu kopy, keď mu dáme signál. Potom sa budeme môcť spustiť do dutiny. Nakoniec vyložíte drevo naspäť a všetko bude vyzerať normálne.“ „Keď už budeme dnu, budete musieť roztrúsiť ruský tabak navrch kopy a aj po bokoch,“ vysvetľoval Abe.
„Ten, čo sme namočili v benzíne?“ ujasňoval si Jacob.
„Presne tak,“ pritakal Otto.
„Je už celkom suchý?“
„Áno, uložený vo vreckách a schovaný v pekárni,“ povedal Jacob.
„Výborne.“ „Nerozumiem,“ vravel Jacob. „Na čo to je?“
„Na odplašenie psov,“ odvetil Abe. „Neznesú ten smrad. Nenávidia pach tabaku – teda aspoň toho ruského – a zápach benzínu to ešte zhoršuje.“
„Ste si tým istí?“ pýtal sa Luc.
„Nie,“ priznal Otto. „Ale tak nám povedali a my sa toho budeme držať.“
„Kto vám to povedal?“ chcel vedieť Jacob. „Leszek? On ani nefajčil.“
„Nie, jeden ruský seržant, ktorého sme stretli pred pár mesiacmi,“ vysvetľoval Abe. „Jeden človek vďaka tomu triku utiekol z nemeckého tábora pre vojnových zajatcov. Nanešťastie po tom, čo utiekol z tábora, bol taký veselý, že sa smial a spieval si, keď bežal po lese na druhej strane rieky. Úbohý blázon. Narazil na nemeckého plukovníka, ktorý sa oblizoval so svojou frajerkou vo vysokej tráve. V každom prípade vravel, že ruský tabak s benzínom funguje skvele. Tancovanie po lese? To menej.“
„Tak dobre,“ povedal Jacob. „Stále však nerozumiem, ako to má fungovať. Ako sa chcete dostať cez elektrické ploty? A keď to aj vyjde, prečo sa schovávať do kopy dreva? Prečo len neprebehnete do rieky Soła a potom na koľajnice a nejdete po nich južne na slovenské hranice?“
„Je to jednoduché,“ vysvetľoval Otto. „Cez elektrické ploty sa dá dostať jedine počas dňa, keď sú tam všetci dozorcovia s väzňami pracujúcimi na stavbe nových barakov, jasné?“ Jacob a Luc prikývli. „Ide o to, že v noci vonkajší tábor a všetky tie nedokončené baraky nikto nestráži. Načo by to robili? Všetci väzni sú v hlavnom tábore za elektrickými plotmi. Takže máme v pláne ukryť sa v hromade dreva počas dňa.“
„Kým sa všade okolo potulujú dozorcovia?“
„Bohužiaľ, áno,“ potvrdil Abe. „Keby sa nám to však podarilo, potom o piatej večer všetci dozorcovia odídu s väzňami do hlavného tábora na nástup.“

Kniha Útek z Auschwitzu, www.ipark.sk