Peter Pan je rozprávkový príbeh, ktorý nás zavedie do Krajiny-Nekrajiny. Žije tam odvážny Peter Pan, víla Cililing, nezbední Stratení chlapci, ktorým chýba mama. 
V rozprávkovom svete sa ocitne aj Wendy, dievča z normálneho sveta, so svojimi dvomi bratmi a zažijú tam množstvo dobrodružstiev. Spoznajú kapitána Háka, tikajúceho krokodíla, dobrotivého Vtáka-Nevtáka, či tlupu indiánov. 
Hoci mnohé situácie vyzerajú nebezpečne, dobro, priateľstvo a spravodlivosť zvíťazia. 
Ako v každej správnej rozprávke.

Začítajte sa do príbehu Peter Pan:

Peter prichádza

Všetky deti raz vyrastú. Okrem jedného. Čoskoro pochopia, že nemôžu zostať večne malé, a Wendy sa to dozvedela takto: Jedného dňa, keď mala dva roky a hrala sa v záhrade, odtrhla kvietok a rozbehla sa s ním k mamičke. Vyzerala veľmi rozkošne, pretože pani Darlingová si položila ruku na srdce a zvolala: „Ach, prečo len nezostaneš taká zlatá navždy!“ To boli jediné slová, ktoré medzi nimi padli na túto tému, no odvtedy Wendy vedela, že musí vyrásť. To vie predsa každý, kto má viac ako dva roky. Tento vek je začiatkom konca.
Kým sa Wendy narodila, prvá v rodine bola jej mama. Bola to pôvabná dáma s romantickou mysľou a milými šibalskými ústami. Jej romantická myseľ pripomínala maličké škatuľky z tajomného Východu, ktoré sa vkladajú jedna do druhej a druhá zasa do ďalšej, a nech ich otvoríte hocikoľko, zakaždým objavíte ďalšiu.
Na jej milých šibalských ústach trónil bozk, ktorý Wendy nemohla nikdy dostať, hoci tam bol, veľmi nápadný v pravom kútiku pier. 
Pán Darling si získal srdce svojej ženy takto: Mnohí muži, vtedy ešte chlapci, lebo aj ona bola dievča, naraz zistili, že sú do nej zaľúbení, a všetci sa rozbehli k jej domu, aby ju požiadali o ruku. Pán Darling si však zobral taxík a dostal sa tam ako prvý, a tak si ju získal. Získal všetko okrem najtajnejšej škatuľky a bozku. O škatuľke sa nikdy nedozvedel a po čase sa vzdal pokusov dostať bozk. Wendy si pomyslela, že by ho azda mohol dostať Napoleon, ale ja si ho viem predstaviť, ako sa oň pokúša a potom nahnevaný za sebou zabuchne dvere a odíde.
Pán Darling sa pred Wendy neraz vystatoval, že jej mama ho nielen ľúbi, ale si ho aj váži. Patril k tým múdrym mužom, ktorí sa vyznajú v akciách a úrokoch. Prirodzene, nikto v tom nemá celkom jasno, ale podľa všetkého sa v tom pán Darling predsa len vyznal, a často hovorieval takým spôsobom, že akcie stúpajú a úroky klesajú, že by ho za to musela obdivovať každá žena.
Pani Darlingová sa vydávala v bielych šatách a spočiatku si viedla svedomito, takmer hravo zošit výdavkov, nechýbalo jej tam nič, ani len ružičkový kel, no postupne sa z neho vytrácali celé kaleráby a namiesto nich sa zjavovali obrázky detí bez tváričiek. 
Kreslila si ich miesto rátania. Také boli odhady pani Darlingovej. 
Najprv sa narodila Wendy, potom John a nakoniec Michael.
Asi týždeň či dva po tom, čo prišla Wendy na svet, nastali pochybnosti, či ju rodičia uživia, keďže to bol ďalší hladný krk, ktorý bolo treba nakŕmiť. Pán Darling bol na ňu nesmierne hrdý, no pretože bol aj veľmi rozvážny, sadol si na kraj postele, kde ležala pani Darlingová, chytil ju za ruku a rátal výdavky, zatiaľ čo ona naňho prosebne hľadela.
Nech sa stane čokoľvek, ochotne podstúpi akékoľvek riziko, no jej manžel taký nebol, radšej narábal s ceruzkou a papierom, a keď ho pomýlila nejakým návrhom, musel začať odznova.
„Nevyrušuj ma,“ poprosil ju. „Doma mám libru, sedemnásť šilingov a dva šilingy, šesť pencí v kancelárii, v práci prestanem piť kávu, to bude povedzme mínus desať šilingov, dostaneme dve libry, deväť šilingov a šesť pencí, s tvojimi osemnástimi šilingami a troma pencami to budú tri libry, deväť šilingov, sedem pencí. Ak prirátame päť libier na mojej šekovej knižke, dostaneme osem libier, deväť šilingov, sedem pencí – kto to tu kopká nôžkami? – teda osem libier, deväť šilingov, sedem pencí a hotovo, k tomu pridaj sedem pencí – nehovor nič, to sú moje vlastné – a libru, ktorú si požičala tomu chlapíkovi, čo zazvonil pri dverách – tíško, maličká – tak, a máme to! – povedal som deväť libier, deväť šilingov a sedem pencí? Áno, povedal som deväť libier, deväť šilingov a sedem pencí. Otázka je, či nám postačí deväť libier, deväť šilingov a sedem pencí na živobytie na celý rok?“
„Jasné, že nám to postačí, George!“ zvolala pani Darlingová. Išlo jej len o Wendino dobro a on bol zas veľkorysý. 
„Nezabúdaj na mumps,“ varoval ju takmer výhražne a znovu spustil. „Mumps jedna libra, tak som si to poznačil, ale trúfam si povedať, že to bude skôr jedna libra a desať šilingov – neprerušuj ma – osýpky jedna libra a päť šilingov, rubeola desať šilingov a päť pencí, dokopy sú to dve libry, pätnásť šilingov a šesť pencí – nehroz mi prstom – čierny kašeľ, povedzme, pätnásť šilingov,“ – a tak to šlo ďalej a zakaždým dospeli k inej sume – no napokon Wendy obstála, ale výdavky na mumps sa museli znížiť na dvanásť šilingov a šesť pencí a osýpky a rubeolu označili za jednu chorobu. 
To isté vzrušenie zavládlo po narodení Johna a Michael to mal ešte ťažšie: no obidvoch si rodičia nechali a čoskoro ste už mohli vidieť, ako všetky tri deti v sprievode pestúnky kráčajú do škôlky slečny Fulsomovej.