Kniha Navždy - www.ipark.sk

Chcela byť dobrou basketbalistkou, snívala, že bude kuchárkou a bude mať vlastnú reštauráciu. A chcela písať. Niečo sa jej splnilo, niečo nie. Basketbalu sa musela po zranení vzdať, kuchárči len doma a reštauráciu nemá. Zato však riadi hotel, píše a má aj vlastné vydavateľstvo.


Mária Cabanová v týchto dňoch uvádza do života romantický príbeh Navždy, ktorý je prvou knihou jej Bielej série. Všetkých šesť kníh tejto série napísala pod pseudonymom Maya Sinay. No nie preto, že by chcela zostať v anonymite.

„Sinay je meno mojej babičky. Vždy sa mi veľmi páčilo. Keď som bola malá, predstavovala som si, že som umelkyňa a používam práve toto meno. Určitým spôsobom mi dáva voľnosť v písaní. Aj keď sa k nemu, samozrejme, priznávam, predsa len mám pocit, že mi dáva krídla na mojej novej ceste života, ktorou je písanie,“hovorí.

Som ako každá iná žena. Som manželka, matka, dcéra a sestra. Zamestnaná na celý deň. Z toho len jedna časť dňa je platená. Druhá? Za ňu sú mi odmenou slová: Ľúbim ťa. 

Bola som šťastné dieťa, najšťastnejšie s jedlom v ruke. V babičkinej záhrade, kde som začínala snívať. Môj prvý, veľký sen bol byť dobrou basketbalistkou. Či sa mi to podarilo? splnil? V osemnástich som sa zranila a musela som skončiť. Ale dovtedy sa mi celkom darilo. Zažila som úspechy aj pády.Za tie roky driny som však vďačná. Dali mi veľa. Priateľstvá, ktoré trvajú dodnes. Basketbal spájal našu rodinu, ocino pri každom kroku stál pri mne a sestre, ktorá tiež hrala basket, a mamina bola náš najhlučnejší fanúšik. Vďaka basketbalu som stretla aj svojho manžela, teraz už tiež bývalého basketbalistu. A asi vás neprekvapí, keď poviem, že aj starší syn hrá basketbal. Ten mladší sa ešte len hľadá. Obdivujem ho za to. Nedá sa ničím ovplyvniť. Sám sa chce rozhodnúť, čím sa stane. 

Vďaka drine pri basketbalesom sa naučila prekonávať hranice. Tam, kde by iní možno skončili, ja som išla ďalej. Nevzdávam sa ľahko. Niekedy je to aj na škodu. Nedám telu oddýchnuť. Ale nebojte sa, ono sa potom ohlási. A položí ma do postele.

Kniha Navždy - www.ipark.sk
 

Môj druhý sen 
bol stať sa kuchárkou. Ten sa mi nesplnil. Kuchtím iba doma. Nasledovala som moju maminu a stala som sa ekonómkou. Asi to tak proste malo byť... Pracujem v rodinnej firme a moje pracovné zaradenie je ťažké špecifikovať. Robím všetko, čo je potrebné, aby firma prosperovala. 

Moje vnútro sa však stále hľadá. Stále musím, niečo vymýšľať a kráčať vpred. Bavilo ma masírovať, tak som si, len tak pre seba, urobila masérsky kurz. Samozrejme, neživím sa tým a vlastne aj málokto o tom vie. 

Jedným z mojich snovbolo mať vlastnú reštauráciu. Keď už som sa nestala kuchárkou...  Tak som sa dostala k našej Chate Lubetha a z minúty na minútu som sa ocitla v mne úplne neznámej oblasti cestovného ruchu. A práve tu mi pomohlo, že sa ľahko nevzdávam. Pamätám si, ako ma ocino šťastne objal a povedal mi: „Budeš riadiť hotel.“Prišlo mi zle. Zo strachu. Nič som o tom nevedela. Ale mám, čo som chcela. Niekedy si treba sny dobre premyslieť. Ale, nakoniec to ide. 

Píšem, odkedy sa pamätám. Stále niečo, ale prevažne to boli básne a neskôr príbehy. Mojím fanúšikom, asi jediným, čo sa týka básní, bola moja babka. Keď odišla do nebeského hľadiska, moje písanie odišlo s ňou. Príbehy som písala sem tam pre svoju romantickú dušu a pre svoju ségru. 

„Píšem, odkedy sa pamätám. Najskôr to boli básne a neskôr príbehy. Mojím fanúšikom asi jediným, čo sa týka básní, bola moja babka. Keď odišla do nebeského hľadiska, moje písanie odišlo s ňou. Príbehy som písala sem tam pre svoju romantickú dušu a pre svoju sestru. K písaniu som sa napokon vrátila vďaka stretnutiu s kamarátkou, spoluhráčkou z basketbalu.Dali sme sa dokopy a vznikla kniha Krajina Lubetha.“

Od Chaty Lubetha som sa dostala ku Krajine Lubetha a späť k mojim basketbalovým koreňom. Stretla som bývalú spoluhráčku Zuzku a kolektívne sme si zahrali na začiatku len zábavnú hru písania príbehu, ale napokon sme napísali knihu pre deti Krajina Lubetha.Kniha, projekt a samotné miesto v Ľubietovskej doline spája rodiny, vracia ich do prírody, podporuje detskú fantáziu a spoločné čítanie v rodinách.

Popri písaní rozprávkovej knižkya vďaka povzbudeniu od Zuzky, som sa rozhodla vrátiť k písaniu a napísať romantický príbeh. Na začiatku to bol len maličký sen, bála som sa ho aj vysloviť. Vydať vlastný román! Príbeh však vznikol a s povzbudením sestry som sa odhodlala poslať rukopis editorke Soni Borušovičovej. 

Na prvé stretnutie s ňou som išla ako na skúšku na výške. Oporu mi robil manžel, môj stály sprievodca. Srdce mi bilo a potom to prišlo. Je to dobré, bude to dobrá knižka. Priznám sa, presné slová si ani nepamätám. Na chvíľu som ohluchla a prestala dýchať... 

Keď som od Soni odchádzala, ani som netušila, kde nás naša spolupráca posunie. Aj vďaka nej vznikla Biela séria. Namotivovala ma a písanie išlo samé. Smiala som sa pri písaní, plakala som, zamilovala som sa. A presne toto by som chcela, aby moji čitatelia prežili príbeh spolu s mojimi postavami. Aby zhltli knihu na jeden dych a cítili sa na chvíľu ako v inom svete. 

Literárna koučka Soňa Adamčík Borušovičová o Bielej sérii:

Maya Sinay, napriek tomu, že je zacínajúca autorka, nemusí svoj štýl a autorský hlas hladat. Jej prvých šest románov môžete čítať a nebudete počut žiadny falošný tón. Jej štýl je hovorový a čitateľný. Nežongluje so slovami, aby vás ohúrila. Rozpráva vám príbeh. Príbeh, ktorý chcete počut až do konca. Príbeh, pri ktorom máte pocit, že sa stal a predsa nie je banálny.

Romány pre ženy majú tak trochu zlú povesť. Sú ako alnagon na bolesti každodennosti, rýchlym a lacným uspokojením, ako čipsy. Nedajú vášmu telu nič dobré, ale na chvíľu zaplátajú nejakú dieru vo vašej duši. Biela séria Maye Sinay je dôkazom, že literatúra pre ženy nemusí mať pachuť fastfoodu. Knihy Maye Sinay sa nemusíte hanbiť čítať ani vo vlaku alebo v električke, pretože to nie sú lacné záplaty. Autorka ráta s tým, že jej čitateľka je inteligentná žena, ktorá si chce pri knihe oddýchnuť, ale to neznamená, že nutne musí vypnúť mozog. Môžete prežívať osudy jej hrdiniek a prečítať knihu na jeden dúšok. Zažiť prostredie vrcholových športovcov takmer ako v ich koži.

V Bielej sérii nájdete lásku, aj priateľstvo, vášeň aj zradu, zúfalstvo aj nádej. A viete, čo je naozaj skvelé? Že na ďalšiu knihu nemusíte čakať rok alebo viac, ale príde najneskôr do pol roka. A v tomto je Maya Sinay jedinečná. Všetkých šesť kníh Bielej série je totiž už napísaných.

Každá zo šiestich kníh Bielej série má iný príbeh. Spájajú ich však postavy, ktoré sa prelínajú dejom od prvého až po šieste pokračovanie. Pri niektorých postavách sa autorka inšpirovala skutočným životom.

„Prvá časť série Navždy je pre mňa istým spôsobom najbližšia. Jej hlavnou postavou je basketbalistka a ja som hrala basketbal od šiestich rokov. V osemnástich som sa nešťastne zranila a s basketbalom som musela skončiť. Rada som si pri písaní zaspomínala na staré časy. Ale samozrejme, kniha nie je prioritne o basketbale. Je hlavne o láske, silnom priateľstve a... viac neprezradím,“hovorí autorka Maya Sinay.

Kniha Navždy - www.ipark.sk

Prvá kniha Bielej série Navždy vyšla koncom marca tohto roku a ďalšia s názvom Jedného dňa výjde v druhej polovici roka. Potom nasledujú knihy Veriť, Zázrak, Nádej a Vôľa žiť.

Môj život bol a je dosť pestrý, takže aj situácie, ktoré opisujem v knihách a ktoré sa vám možno budú zdať absurdné, sa napodiv stali mne alebo mne blízkym osobám. Samozrejme, moje romány nie sú doslova skutočné príbehy. Je v nich moja fantázia, niečo z mojich zážitkov a najmä kus zo mňa. 

Kde ma moja cesta zaveje? Netuším. Snívam a verím, že sny sa splnia. Verím, že som na správnej ceste a dokážem zvládnuť každú, aj neľahkú prekážku. Pracujem naplno a verím, že moja práca prinesie ľuďom radosť alebo im aj inak pomôže. 

Kniha Navždy - www.ipark.sk