Je váš život prepletený strachom, ktorý vás núti kŕčovito držať pod kontrolou rôzne oblasti svojho života?

Máte pocit, že sa vo všetkom musíte spoliehať len na seba?
Ste už unavení z toho, že životné lekcie k vám prichádzajú tvrdo a nekompromisne?

Dokonca aj keď sa naplno odhodláme nájsť lásku a šťastie, často sa nevieme vzdať strachu, od ktorého sme sa naučili závisieť. Myslíme si, že bolesť je zmysluplná – veríme, že nevyhnutným predpokladom trvalej radosti zmysluplného života je práve námaha a trápenie. V stave konfliktu a kontroly sa cítime bezpečne. Podvedome cítime presvedčenie, že si jednoducho musíme zachovať svoje obranné mechanizmy, a to bez ohľadu na to, aké skvelé je cítiť lásku. Bez nich by sme neprežili.
Možno robíte všetko, aby ste si vytvorili pocit slobody, napojili sa na prúdenie energie a zbavili sa návykov založených na strachu. Vo chvíli, keď pocítite úľavu, ju však zatieni strach, ktorý sa ukrýva pod povrchom. Tento vzorec správania ste si možno predtým nevšimli, no práve vo chvíli, keď si ho uvedomíte, robíte prvý krok na ceste k slobode. Dôvodom je práve fakt, že hlavná príčina nášho nešťastia je zarážajúco jednoduchá – odporujeme pocitu šťastia.

Kniha Vesmír vám kryje chrbát je výnimočná, pretože autorka úprimne hovorí o svojich skúsenostiach a ťažkostiach. A najmä o tom, ako sa z nich poučila a uzdravila sa. Pomáha nám pochopiť, že aj zlyhania a hanba sa dajú vnímať pozitívne.

Podľa Gabrielle sa dá vymaniť zo strachu, a možno to bude jednoduchšie, ako si myslíte. Najdôležitejšou vecou v jej živote je vzťah k energii, ktorú mnohí nazývajú vesmír, univerzum, ale aj Boh, vedomie, pravda. Bez neho by stratila silu, zmysel života a jej preciťovanie lásky. Každý deň venuje práve nalaďovaniu sa na prítomnosť lásky vo jej živote – prostredníctvom modlitby, meditácie, vedomých cvičení a milujúceho vzťahu k sebe a iným. Prijíma zodpovednosť za svet, ktorý vytvára vedomým výberom lásky.
Toto prepojenie posilňuje každý jeden deň. Práve preto si stále, dokonca aj po desaťročiach snahy o duchovnú cestu, musí lásku vedome vyberať. Každý jeden deň.

„Počas obdobia zotavovania sa stalo niečo, čo jej navždy zmenilo život. Raz ráno sa zobudila a pokojne ostala ležať v posteli. V tichosti si spomenula na modlitbu, ktorú ju v detstve naučila stará mama. Na modlitbu svätého Františka z Assisi:

Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja.
Daj, aby som vnášala lásku, kde panuje nenávisť;
odpustenie, kde sa množia urážky;
jednotu, kde vládne nesvornosť.
Daj, aby som prinášala pravdu tým, čo blúdia;
vieru tým, čo pochybujú;
nádej tým, čo si zúfajú;
svetlo tým, čo tápu v temnote;
radosť tým, čo smútia.
Pane, daj, aby som sa snažila skôr tešiť iných,
než aby mňa tešili;
skôr chápať iných, než aby mňa chápali;
skôr milovať iných, než aby mňa milovali.
Pretože len keď dávame – nadobúdame;
len keď zabúdame na seba – nachádzame seba samých;
len keď odpúšťame – dostáva sa nám odpustenia;
len keď odumierame sebe – povstávame k večnému životu.