Posledné dni noci ipark

Posledné dni noci je pútavý príbeh o menej známej histórii, ktorý je však hodný sfilmovania. Veď autor Graham Moore je autorom scenára k filmu Kód Enigmy, za ktorý dostal Oscara. A tento príbeh dokazuje, že je zručným autorom, ktorý vás vtiahne do príbehu odohrávajúceho sa koncom 19.storočia.

 

New York 1888.
V uliciach ešte stále poblikávajú plynové lampy, no rýchlo pribúdajú miesta, kde ich strieda nový zdroj svetla – elektrická energia. Ten, kto vlastní prostriedky na premenu noci na deň, nielenže vstúpi do dejín, navyše aj rozprávkovo zbohatne.

Mladý právnik Paul Cravath sa ujíma veľkého prípadu s takmer nulovou šancou na výhru. Jeho klient, úspešný podnikateľ a vynálezca George Westinghouse, čelí miliardovej žalobe, ktorú naňho podal Thomas Edison. Dôvodom ich sporu je autorstvo žiarovky a právo elektrifikovať krajinu bezpečným prúdom.

Práca na prípade poskytne Paulovi možnosť vstúpiť do opojného sveta vyššej spoločnosti, bujarých večierkov, ale aj tajných obchodov dojednávaných za zatvorenými dverami.

Ľudia nevedia, čo chcú, kým im to neukážete. 
Steve Jobs

 

Začítajte sa do knihy Posledné dni noci:

V ten deň, keď sa Paul prvý raz stretol s Thomasom Edisonom, videl muža, ktorý niekoľko metrov nad ulicou Broadway zhorel zaživa.
K upáleniu došlo v piatok krátko pred poludním. Práve nadišiel čas obedňajšej prestávky. Paul vyšiel z budovy, kde sídlila jeho firma, a vykročil na ulicu plnú ľudí. Jeho impozantná postava sa v prúde ponáhľajúcich sa chodcov nedala prehliadnuť: stodeväťdesiat centimetrov, široké plecia, dohladka oholená tvár. Na sebe mal čierny kabát, vestu a dlhú kravatu, všetko zladené tak, ako sa na mladého newyorského právnika patrilo. Vlasy bezchybne rozdelené na ľavej polovici hlavy dokonalou cestičkou mu len nedávno začali na bokoch nebadane ustupovať z čela. Mal dvadsaťšesť rokov, ale vyzeral staršie.
Keď sa Paul vmiešal do davu, úchytkom si všimol mladíka v uniforme spoločnosti Western Union. Stál na rebríku a babral sa s elektrickým vedením, hrubými čiernymi káblami, ktoré len nedávno začali prerezávať oblohu nad mestom. Križovali sa na nej s tenšími, staršími drôtmi telegrafného vedenia a nárazový jarný vietor ich často zamotával do pevného uzla. Jeden takýto uzol sa pracovník spoločnosti Western Union práve snažil rozmotať. Vyzeral pritom ako malé dieťa, čo zmätene zápasí s obrovskými šnúrkami do topánok.
Paul myslel na šálku dobrej kávy. Finančná štvrť, v ktorej pracoval, bola preňho stále nová, rovnako ako sídlo jeho právnickej firmy na treťom poschodí kancelárskej budovy na Broadwayi s popisným číslom 346. Ešte sa nerozhodol, ktorá z miestnych kaviarní sa stane jeho obľúbenou. Navštevoval jednu na Walker Street. A tiež jednu na Baxter Street, s kohútom na vstupných dverách, mala pomalšiu obsluhu, zato modernejšie vybavenie. Paul bol unavený. Čerstvý vánok na tvári mu robil dobre. Dnes vonku ešte nebol. Minulú noc prespal v kancelárii.
Keď uvidel prvú iskru, neuvedomil si hneď, čo sa deje. Mladík na rebríku uchopil jeden z káblov a mocne ním šklbol. Ozval sa zvláštny praskavý zvuk a muž sa roztriasol. Neskôr si Paul spomenie, že videl aj akýsi záblesk, hoci v tej chvíli si nebol vôbec istý, čo to je. Mladík v snahe nestratiť rovnováhu zašmátral voľnou rukou vo vzduchu a rýchlo sa chytil druhé- ho drôtu. A to, ako Paul neskôr pochopil, bola osudná chyba. Vytvoril tak spoj. Stal sa živým vodičom elektrického prúdu.
A potom začali mladíkovi z oboch rúk sršať oranžové iskry.
V tej chvíli bolo na ulici najmenej dvesto ľudí a všetci ako na povel pozreli jeho smerom. Finančníci vo vysokých klobúkoch so širokou strieškou, asistenti burzových obchodníkov, ktorí sa ponáhľali s tajnými správami na Wall Street, sekretárky v tmavých modrozelených sukniach a rovnako strohých kabátikoch, účtovníci, ktorí si odskočili na rýchly sendvič, dámy v elegantných šatách, čo si sem predĺžili prechádzku po parku na Washingtonovom námestí, miestni politici, ktorým sa už zbierali slinky na obľúbené pečené kačice. Tých všetkých dopĺňal konvoj drožiek, natriasajúcich sa na nerovnej ceste vydláždenej mačacími hlavami. Broadway bola tepnou, ktorá vlievala život celému dolnému Manhattanu. Bohatstvo doposiaľ ukryté pred svetom si práve tu razilo cestu na povrch.

Paul sa dočítal v ranných novinách, že John Jacob Astor je už oficiálne bohatší než anglická kráľovná.
Všetky oči spočinuli na mužovi vo vzduchu. Z úst mu vyšľahol modrý plameň a zapálil mu vlasy. Odev mu zhorel do sekundy. Telo sa bezvládne zhuplo. Ruky zostali omotané okolo drôtov, nohy sa hompáľali na rebríku. Visel tam ako Ježiš pribitý na kríži. Modrý plameň mu spaľoval kožu na tvári a obnažoval kosti.
Zatiaľ sa neozval jediný výkrik. Dokonca ani Paul si nebol istý, čo sa mu vlastne odohráva pred očami. Videl násilnú smrť už veľakrát. Vyrástol na farme v Tennessee. Smrť a zomieranie na brehoch rieky Cumberland neboli ničím zvláštnym. Ale ešte nikdy nezažil niečo také.
Po niekoľkých sekundách začala mužova krv stekať na hlavy mladých kolportérov, ktorí stáli v nemom úžase priamo pod ním. Zdesené výkriky spustili paniku. Ľudia sa splašene rozutekali na všetky strany. Muži vrážali do žien a malí kolportéri kľučkovali medzi nimi. Nemali žiadny konkrétny cieľ, chceli sa len dostať čo najrýchlejšie z ulice, pričom si z vlasov zmetali spálené kusy ľudského mäsa.
Kone sa vzpínali na zadné a prednými hrabali vysoko vo vzduchu. Divoko mávali kopytami pred očami vystrašených kočišov. Paul stál ako prikovaný, až kým neuvidel predavača novín, ktorý spadol priamo pred kolesá kočiaru ťahaného dvojzáprahom. Žrebce sa strhli a splašene vyrazili vpred. Paul neváhal ani sekundu. Priskočil k chlapcovi, chytil ho za plece a odtiahol z cesty.
Rukávom kabáta zotrel špinu a krv chlapcovi z tváre. Ten sa mu však vytrhol a utekal ďalej s davom, skôr než sa Paul stihol presvedčiť, či nie je zranený.
Paul si sadol k neďalekému telegrafnému stĺpu. Žalúdok mal ako na vode. S námahou lapal po dychu. Snažil sa upokojiť.
Uplynulo ďalších desať minút, kým sa ozvalo zvonenie oznamujúce príchod hasičov. Krátko nato sa na odpudivú scé nu prirútil voz s cisternou ťahaný tromi koňmi. Šiesti muži v čiernych uniformách pozreli na oblohu a neverili vlastným očiam. Jeden z nich sa inštinktívne vrhol na hadicu pripojenú k parnému čerpadlu, ostatní len zhrozene stáli a vypliešťali oči. Nikto z nich takýto oheň ešte nezažil. Toto bola elektrina. A to desivé blýskanie vytvorené človekom bolo rovnako záhadné a nepochopiteľné ako biblická pohroma.