Napínavý a pútavý príbeh s jemnými prvkami napätia a humoru otvorí vašim ratolestiam dosiaľ nepoznaný svet ovocia a zeleniny. Skamarátia sa so svojráznym banánom, chutnou malinou, siláckym grepom, bohatou mrkvou, roztraseným zemiakom, hudobne nadaným jablkom, úslužným baklažánom, kyslým citrónom... Zistia, že marhuľa nemusí byť vždy sladká a že aj obyčajná paradajka môže skrývať tajomstvo. Presvedčia sa, že brokolica môže zahrať veľké divadlo a že román dokáže napísať aj cuketa.

Tajomný prípad agenta Bananyho zaujme nielen svojím obsahom, ale aj zaujímavými ilustráciami.

Agent Banany patrí k najlepším agentom v krajine, preto dostal lákavú ponuku pracovať pre tajnú organizáciu. Má to však jeden háčik. Bude sa musieť podrobiť  špeciálnym skúškam, ktoré rozhodnú o jeho ďalšej kariére.

Počas plavby do tréningového centra sa stane niečo nečakané: bez stopy sa stratí jeden z pasažierov! Agent Banany bude musieť riešiť najnáročnejší prípad svojho života. Podozrivých je veľa, no času príliš málo...

Podarí sa mu vyriešiť tajomný prípad?

Začítajte sa do novinky Tajomný prípad agenta Bananyho:

Rozlepil som oči a pozrel na hodiny. Bolo päť hodín ráno. Krik neutíchal.

Vykukol som na chodbu, ale nikoho som nevidel. Krik sa rozliehal zvonku, nuž som pobehol tým smerom. Z tmavej oblohy neustále lialo.

Zbadal som Brokolínu v červenej nočnej košeli s nejakými papiermi v rukách. Hlas­no kričala, že niekto padol do mora. Vedľa nej stál Grep a tíšil ju. Dokrivkal i kapitán Tomato v bielom pyžame a v bielej spacej čapici (teraz mi pripomínal trpaslíka).

Podišiel som bližšie. Pozrel som na zem vedľa šokovanej Brokolíny a zazrel som dve čierne lodičky, pohodené blízko zábradlia.

„Skočila do mora! Skočila do mora!“ nedala sa utíšiť herečka.

„Kto skočil?“ spýtal som sa prekvapene.

„No predsa Olívia Malina! To sú jej lodičky!“ kričala Brokolína.

Rozhliadol som sa po šírom mori, no po Olívii Maline nebolo ani stopy. Oranžový gumený záchranný čln stál nedotknutý, upevnený lanom na svojom mieste (vzhľa­dom na jeho veľkosť a hmotnosť bolo aj tak vylúčené, žeby ho Olívia Malina sama hodila do mora a potom doňho skočila).

Obrátil som sa k Brokolíne.

„Kedy skočila?“ zaujímal som sa.

„Asi pred polhodinou,“ odvetila plačlivo.

„Ako to viete? Veď kričať ste začali nedávno,“ nechápal som.

„To áno, ale pred polhodinou som počula čľupnutie, ktorému som nevenovala pozornosť. Prechádzala som sa a opakovala si texty k mojej novej filmovej úlohe. Až keď som si všimla tie lodičky pri zábradlí, došlo mi, že skočila!“ roztraseným hlasom vysvetľovala Brokolína, pričom upierala zrak na Grepa.

Kapitán Tomato navrhol, aby sme nestáli na daždi a vrátili sa dnu. Kým všetci odchádzali, ja som sa ešte rozhodol preskúmať miesto, odkiaľ mala skočiť Olívia Malina.

Keď som sa zohol pre lodičky, že ich zoberiem, zrazu som čosi zazrel. Asi meter od nich, neďaleko zábradlia, ležal malý predmet. Strieborné pero! To, ktorým mi Cukinny podpisoval svoju kartu! Schoval som ho do vrecka a s lodičkami v rukách som šiel za ostatnými. To už boli na nohách aj sluha Bakla Žán, rozrušená slečna Ejplová a Cukinny oblečený v tom, čo mal na sebe včera večer (usúdil som, že nemá pyžamo).